Mladý maďarský prozaik Gábor Kálmán sa slovenským čitateľom predstavuje súborom krátkych próz, ktoré svojimi návratnými motívmi tvoria bezmála ucelený román. Vo fiktívnom literárnom svete v strede s pomyselnou Jasnou Hôrkou niekde na severnom prahu slovensko-maďarského jazykového pomedzia (medzi Levicami a Banskou Štiavnicou) sa odvíjajú príbehy ľudí s daným údelom prežiť život doslova na okraji spoločnosti. V lapidárne načrtnutom premenlivom toku dejín druhej polovice 20. storočia sa stretávame s podmanivým sociálnym obrazom života na slovenskom vidieku. Nechýba v ňom horniacka mystika, povery, rodová predurčenosť a tradície, neoblomnosť a pokora, ale ani vzdor a túžba žiť inak, po novom. Autorský postup hmlistej, tajomnej motivácie deja a jeho zložiek navodzuje (akiste podvedome) prekvapujúci dotyk týchto textov so slovenskou lyrizovanou prózou a s neskoršími slovenskými krátkymi prózami zo 60. rokov. Poviedkový súbor Nova získal Cenu Sándora Bródyho za najlepší prozaický debut v Maďarsku (2012). Prevzaté cudzie slovo nova označuje záhadnú hviezdu, ktorá znenazdania viacnásobne zvyšuje svoju jasnosť. Dole na zemi medzi vinármi však našepkáva niečo iné. Je to priamoplodiaci vyšľachtený vinič, tzv. samorodák. Názov dostal po biblickom Noahovi, ktorý podľa legendy na svojej bárke zachránil vinič pred potopou sveta. Podobne americký enológ O. Wasserieher hodlal zachrániť vínorodé hrozno pred pustošením fyloxéry. Vinič má rad odborných názvov: Nova, Noah, Noa, Noé, Delaware. Slovenské ľudové názvy sú už výrečnejšie: charvát, biele (bílé) otelo, dunihlav, dvoj či trojchlapové. Je to odolný kríženec, bohato rodí aj v skromných pôdach. Víno z neho je tvrdé, chlapské, lebo má drsné kyseliny. Je opradené povesťami o mnohých liečivých, ale najmä škodlivých zdravotných vlastnostiach a účinkoch. Na rozdiel od hviezdnej novy skôr zatemňuje myseľ človeka. Stáva sa symbolom, demiurgom poväčšine zmarených životov. Takýto život sa síce dá prežiť bez novy, ale s ňou je iný, akýsi znesiteľnejší. O tom veľa napovedá táto próza.