Po přečtení poslední povídky jsem definitivně nabyl přesvědčení, že Michel Faber se stane mým dalším oblíbencem, s jehož tvorbou se musím bez výhrad a kompletně seznámit. Příběhy ve sbírce jsou velmi různorodé co do námětu a zpracování. Snad jediné, co je spojuje, je autorův osobitý styl, jazyk a vypravěčské nadání. Těším se na jeho další knížky a tuto všem vřele doporučuji.

17 poviedok, veľa alebo málo ? v tomto prípade je to ako v dobrej reštaurácii a stolovali mi vynikajúce gurmánske jedlo. Faber tradične nerozpráva veľa, neopisuje veľa, nechodí ďaleko pre dialógy, dokonca jeho poviedky nepotrebujú na záver ani pointu. Jednoducho poviedka začne ako keby ste boli svedkami nejakej udalosti vonku v parku. Nejaké postavy v parku niečo robia, neviete kedy prišli a nebudete ani vedieť kedy odišli. Autor strieda umiestnenie poviedok hravo a jednu chvíľku ste s hudobníkom death metalovej skupiny v Budapešti a o pár strán ďalej kdesi v chladnom Fínsku. Všetky poviedky majú spoločného menovateľa - sú znepokojivé, jedna je tu vyslovene drastická a psychicky náročná, pochopí každý rodič. Niektoré sa zdajú byť banálne - myš. Čo dokáže človeka sexuálne vzrušiť ? iné pohlavie,rovnaké pohlavie, zviera, mŕtvola...mohol by som pokračovať ale určite by ste nikdy nepovedali,že existuje skupina ľudí pre ktorých je prednáška o kokosoch sexuálne lákadlo. To takým spôsobom,že autor vám privodí skoro naozajstné ...ehm...spracuje vás a vnúti vám to hravo za čo jednak vďačí autor svojej originálnej fantázii a hlavne za maniakálny preklad pána Janiša. Neviem si predstaviť náročnosť prekladu tejto poviedky. Klobúk dole ! Dokonalá zbierka bizarných ale zaujímavých poviedok.