Anotácia knihy síce sľubuje vzrušujúce príbehy o horolezcoch v 30. až 50. rokoch 20. storočia, ale približne polovica knihy sa zaoberá skôr opismi spoločenskej a politickej situácie tej doby. Samotné horolezecké expedície sú potom často opísané len povrchne. Tak napr. do sýtosti si "užijete" príbehy o rôznych počinoch príslušníkov NSDAP, SA či SS, zatiaľ čo o výprave, ktorá ako prvá úspešne zdolala niektorú z osemtisícoviek, si prečítate dva krátke odstavce. A pri mnohých ďalších expedíciách sa autorovi z nejakého dôvodu zdali zaujímavé hlavne organizačné záležitosti (vrátane značiek oblečenia či potravín), socioekonomické pomery, z ktorých pochádzali ich účastníci a samotné dobývanie hory bolo neraz vyrozprávané až od posledných výškových táborov. Toľko k tomu vzrušeniu. Okrem toho bola kniha celkom chaotická. Autor sa pravdepodobne snažil držať časovej postupnosti expedícií, ale nakoniec aj tak skákal medzi horami, horolezcami, krajnami aj rokmi. Viem si predstaviť, že čitateľ z toho bude mať trochu guláš. Navyše mi celá kniha prišla poňatá celkom bulvárne, štýlom písania, výberom niektorých udalostí a veľmi malým záujmom o úspešné expedície (tragédie sa predávajú lepšie) - výnimkou bol v podstate len Everest v roku 1953. Dobré časti knihy boli pre mňa len tie, ktoré opisovali spomínaný Everest 1953, expedície k Nanda Devi a Harrerov Eiger. Najväčší prínos knihy ale vidím v prehľadnom zozname expedícií a najvýznamnejších horolezcov tej doby, spolu s krátkymi popismi a v uvedení použitých literárnych zdrojoch na konci knihy. Celkovo považujem túto knihu za sklamanie.