Som v miernom šoku z toho, aká pecka to je! To som fakt nečakal. Čítal som všetky tri komiksy, ktoré Tajnému impériu 1 predchádzali (Hail Hydra, Maria Hillová před soudem, Budování imperia). Mali svoje chyby, ale bavili ma vďaka rúhačskej myšlienke „čo ak je najamerickejší superhrdina tajným agentom Hydry?“. Myslel som si ale, že trojka stačila a bolo by fajn useknúť to v najlepšom. Mýlil som sa. V skutočnosti to boli len udalosti, ktoré predchádzali deju Tajného impéria 1. Aj veci, ktoré v prequelovskej trilógii pôsobili nadbytočne, po ňom dávajú zmysel. Všetko od začiatku zjavne smerovalo k tomuto. Je to fakt masívny crossover, ktorý hodnotím ešte lepšie, ako legendárnu Občiansku vojnu. Môžete povedať, že to je príliš silné vyhlásenie, ale Občianska vojna síce vychádzala zo skvelej myšlienky, no mala obmedzený priestor. Toto naopak malý priestor nemá – Captain bol detailne rozpitvaný v prequelovej trojici a tu už je hotovou zápornou postavou. Takže trochu ustupuje do úzadia, aby dvorný scenárista série Nick Spencer mohol kvalitne operovať s ďalšími postavami. Najmocnejšie (Doctor Strange, Captain Marvel) sú šikovne vyradené z hry, iné prechádzajú na Captainovu stranu a ďalšie na stranu Iron Mana, ktorý proti Kapovi samozrejme stál už v Občianskej vojne. Postavy sú prepracované, vzťahy takisto. Najmenej mi tu sedela krátka návšteva u Ultrona, ale prežil som ju.

Strach z totality promořujicí populaci. Tresty a postihy za neuposlechnutí příkazů vlády. Snaha ovládnout narativ, kritické myšlení lidí odeslat do slepé uličky. Odmítání jakékoliv argumentace podložené důkazy. Odmítání autoritami, které zajímají jen klíčové ukazatele výkonu a mimikují již podmaněné státy. To je svět pod nadvládou Hydry.