Vcelku zajímavý literární počin, který bych asi úplně nenazývala gotickým hororem. Nicméně se tajemným příběhem nese pochmurná a zvláštně podivná atmosféra, která sem tam to mrazení do zátylku přinese. Scénář je podobný jako u mnoha strašidelných knih - stěhování z města na vesnici, kde nastanou podivné až hrozivé okolnosti, které vyústí v tragický konec malého synka. Později vychází najevo pradávné souvislosti vztahující se k prastaré místní pověsti, k místu dění a událostem, které se zde kdysi odehrály. Abych pravdu řekla, něco mi v tom rozlousknutí trochu chybělo, aby do sebe vše zapadlo a minulost lépe vysvětlila, podstatu toho, co se stalo.

„Smutek není nemoc.“ Teraz sa nepozeraj + Samota + Cintorín zvieratiek? Anglický spisovateľ Andrew Michael Hurley ma Samotou sklamal. Nebolo to zlé, ale čakal som niečo iné. Hlavne horor. Toho som sa však skôr nedočkal. Isté prvky ľudového hororu Samota síce obsahovala, ale na môj vkus málo. Napriek tomu som v autorovi cítil nemalý potenciál, kúpil som si aj jeho nasledujúci román Hladový lán a môžem spokojne skonštatovať, že hoci to zrejme nie je najlepšia hororová kniha, akú som v roku 2021 čítal, na istých miestach k tomu nemá zas až tak ďaleko. Hladový lán je regulárny folk horor, ale kým Samota doplácala na priveľa strán, čo narúšalo hladké tempo a vnútornú štruktúru (a tvorilo nudu), Hladovému lánu by paradoxne 50 strán navyše osožilo, keďže takto je to nedopečené. Každopádne nemôžem dať menej ako 4*. Na to je to príliš tiesnivé a v dobrom znepokojujúce, postavy sú realistické, dialógy sa čítajú samé a atmosféra odľahlého kútu pochmúrneho Severného Anglicka príliš mrazivá. Niečo tomu chýbalo, ale pár dní mi to napriek tomu rezonovalo v hlave a to skutočne nemôžem povedať o každej knihe. Palec hore za zaujímavú obálku, žltú záložku a perfektný doslov prekladateľa Ladislava Nagyho.