Pravdupovediac ma potešilo, že štvorka nejde na predsa len už jemne monotónnej vlne prvých troch dielov a namiesto klasickej kriminálnej zápletky na to ide inak. Sherlock Holmes je mŕtvy! To nie je spoiler, stane sa to na prvých stranách a informuje o tom anotácia na zadnej strane obálky. Zahynul počas súboja s „nejakým“ profesorom Moriartym, padnúc do „akýchsi“ vodopádov. A tak naši traja pátrači (+ mačka) osameli. Ich cesty sa rozídu. Každý sa odteraz bude musieť životom prebíjať ako najlepšie bude vedieť. Ale drsný Londýn konca 19. storočia nebol k osamelým deťom (a túlavým mačkám) prívetivý. Jednotlivé osudy našich hrdinov ma oslovili, dojali a zapôsobili na mňa (najviac príbeh „Charlieho“). Je síce prítomná aj ako-taká zápletka s navrátivším záporákom z trojky (Bloody Percy to tentokrát prekvapivo dáva na Two-Facea), ale páčila sa mi, keďže bola len vedľajšia a zbytočne neotravovala. Scenár je svieži a bavil ma. O to viac ma zarazilo občasné klišé (prebodnutá kniha, to ako vážne?), pár rušivo moderných prekladov (intoš) a divné momenty (to teda ozaj bolo priateľstvo na život a na smrť, keď sa rozišli hneď po Holmesovej smrti). Ľudský Watson pripadá stokrát zaujímavejší, ako egomaniak Sherlock, ale to asi nebudem sám. Nakreslené je to opäť nádherne (tie strešné zábery!).

(přečteno společně s Moriartyho nástupci) ....Parádní a svěží kresba, hezký příběh, moc jsem se bavil...tak nějak jsem si představoval krátký oddych před dalšími krimi od Jussiho Adlera Olsena :-)