Kniha s netradičným názvom je podľa autora pohľadom našej civilizácie na Činu očami tých, kto ju poznávali (s. 11). Hneď úvodná veta čitateľovi predstavuje ambicióznu otázku: Aké bude právo na Novej Hodvábnej ceste? na ktorú kniha reaguje na posledných stránkach. Písaná je veľmi pútavo a čitateľne (prečítal som ju za pár hodín), čo je na jednej strane veľkým pozitívom, na strane druhej to značí, že nejde o knihu právnicko-odbornú, ale skôr historicko-populárno-náučnú. Hoci názov knihy odkazuje na právo, v skutočnosti sa venuje skôr historickým medzinárodným vzťahom Číny s Európou a neskôr aj s Japonskom. Premenené na drobné: venuje sa aj -- a niekedy skôr najmä -- dejinám Číny, náboženstvám, ktoré do nich zasiahli, čínskemu loďstvu či formám historického obchodu s Čínou. Už v úvode sa tak čitateľ stručne dočíta o rímskom práve, neskôr napríklad o práve islamskom či japonskom. Čo sa týka čínskeho práva, kniha postupne vymenúva či stručne opisuje rôzne čínske zákonníky, kódexy či zákony. Čo absentuje, je hlbšie ponorenie sa do sveta práva, ktoré by si vyžadovalo prácu s primárnymi prameňmi a väčší rozsah. Takto sa síce čitateľ dozvie, že budhistické právo či islamské právo Číny alebo nejakú jeho oblasť ovplyvnili, ale nedozvie sa, ako konkrétne. Možno je to tak ale pre všeobecného čitateľa vhodnejšie. Graficky je kniha veľmi pekne usporiadaná. Obsah je pre mňa zaujímavým obohatením, hoci isté nedostatky či zjednodušenia (charakteristické pre populárnu literatúru a česko-slovenskú literatúru vôbec) som si všimol. Kniha (s. 68) okrem iného poskytuje obrázok cisára Konštantína (4. stor.), hoci na mozaike je Konštantín IX. Monomachos (11. stor.) Celkovo ide o pekné dielo, ktoré by mal mať v knižnici každý Čech či Slovák, ktorý sa zaujíma o diplomatické vzťahy Číny a Európy. Kniha azda naozaj načrtáva línie pohľadov, akými na seba obe kultúry stáročia nazerali, nazerajú a budú nazerať aj v rámci projektu Novej Hodvábnej cesty. Právo tvorí skôr lajtmotív knihy či doplnenie celkovej mozaiky Činy ako kultúry.