Zenové básne majú tú výhodu, že hoci sú krátke (túto zbierku zvládnete vo vlaku cestou do práce), bývajú úderné a dojem z nich vo vás zostane ešte pekne dlho. Ani táto nebola výnimkou. Hoci život pustovníka určite nebol a stále nie je idylka, pri čítaní básní som mal často pocit akoby som sa s autorom ocitol niekde v horách a počúval šum vetra medzi borovicami. Okrem strastí a slastí mníšskeho života autor píše aj o prírode, buddhovskej prirodzenosti a lúčení sa s priateľmi. Měsíc sa dá prečítať v buse, no aj v prírode s miskou čaju v ruke. A ako už býva pri takýchto knihách z DharmaGaie zvykom, formát knihy je naozaj maličký, takže je ideálnym spoločníkom na cesty. Predslov od prekladateľky a vysvetlívky na konci knihy sú už len príjemné plus.