Myslím, že pána Attenborougha netreba veľmi predstavovať. Ja jeho dokumenty zbožňujem (aj keď tie staré som nikdy nevidela) a veľmi ho obdivujem za jeho prácu v ktorej pokračuje aj v takom úžasnom veku. V tejto knihe sa s ním ale vraciame do jeho mladosti, kedy chodil po svete, spolu so svojím kameramanom natáčal zaujímavé veci a pre londýnsku ZOO odchytával niektoré zvieratá. Prvá výprava sa mi veľmi páčila, postupné putovanie cez Novú Guineu a hľadanie rôznych zvierat, ako aj priblíženie života tamojších pôvodných obyvateľov ma veľmi bavilo. Taktiež aj jeho ďalšie putovanie po tichomorských ostrovoch a približovanie rôznych zvykov mi prišlo zaujímavé. Druhá výprava, na Madagaskar, sa mi tiež páčila, hlavne opisy zvierat, tie som si užívala a pri každom zvierati sa mi vybavila aj nejaká časť z jeho dokumentov. Ale tam mi to už prišlo trošku rozťahané, keďže viac ma baví čítať o zvieratách ako o ľuďoch. Práve pri tejto časti som si uvedomila, ako úžasne láskavo pán Attenborough píše, či už o zvieratách alebo o ľuďoch. No a tretia výprava, do Austrália, mala byť (aspoň pre mňa) najzaujímavejšia, ale bavila ma snáď najmenej. Málo zvierat, veľa ľudí. Ale celkovo je fascinujúce pozorovať, ako veľmi sa od tej doby náš svet zmenil a rozhodne sa nedá povedať, že k lepšiemu.

Papua Nova Guinea a Melanesie, Madagaskar a Australske Severni Teritorium - absolutni exotika a pro kazdeho prirodovedce zrejme lokace na jeho Top Ten listu (nebo aspon top twenty :)). Nad zpusobem cestovani a nataceni v polovine minuleho stoleti zustava rozum stat - rozpocet zrejme otevreny, terminy se prilis nehoni, kazda cesta jiste trvala mesice (manzelka musela byt v sedmem nebi!). Tyhle tri vypravy jsou zjevne silne ovlivnene Attenboroughovym tehdejsim postgradualnim studiem socialni antropologie - namisto honby za ruznymi pozoruhodnymi zviraty (OK, jsou tam rajky, lemuri, bodlini, husovci, ...) se spousta casu venuje mistnim kulturam, v pripade Australie dokonce samostatna kapitola (s nejvetsim poctem fotek) bilym poustevnikum v opustenem "meste"... Australie je moje srdcovka - mam zrejme vsechny cestopisy, ktere vysly, takze treti cast teto knihy pro me nic moc noveho neprinesla. Videl jsem popisovany dokument z PNG a musim rict, ze mi prisel hodne "nekorektni" z dnesniho pohledu. Sir David prisel do domorode vesnice, kde nikdo nebyl (obyvatele se pred nimi schovali v pralese) a on na kameru prolezl domy. Myslim, ze ten britsky kolonialni pristup, ktery Brity automaticky nadrazoval domorodcum, byl vsudepritomny. Dokument o Madagaskaru BBC natocila po 50 letech znovu (a je fantasticky a srovnani puvodniho dokumentu s tim druhym je usmevne a poucne), na PNG ani do Severniho Teritoria se vsak nevratili. Nejsem si jist, jak moc to muze souviset se skutecnosti, ze Madagaskar byl pod spravou Francouzu, kdezto zbyle dve oblasti byly drive britske. V sedesatych letech, v dobe navstevy sira Davida, stale jeste v Australii prilezitostne probihalo nasilne odebirani domorodych deti z jejich rodin a umistovani v sirotcincich, ci adoptivnich rodinach (tzv. Stolen Generation). I kdyz tuto knihu povazuji za slabsi, nez predchozi (ciste zoologicky) dil, nemohu nez dat plny pocet hvezdicek - tyto tri zeme si je zaslouzi. A Sir David take! :)