Vianočná skutočná rozprávka...smutný prîbeh o tom ako rodinu ničil alkoholizmus otca, zatiaľ čo je jeho maloleté dcérky pracovali a zarábali na živobytie....

Smutno krásny príbeh, po ktorom stratíte reč. Sama neviem ako k niečomu takému napísať svoje dojmy. Buď by som sa nezastavila v myšlienkových pochodoch a úvahách alebo by som to zakončila len slovami - Prečítajte si túto knihu. Je však možné, že jej čítanie vás bude bolieť. Mňa bolelo, ale moja zvedavosť chcela poznať príbeh do konca. Koniec. Koniec tohto príbehu je však vecou uhla pohľadu. Duša, ktorá verí v šťastné konce ho tu uvidí, aj keď ju to po prijatí reality zabolí, vie, že sa dostavilo do určitej miery šťastie a vyslobodenie a sestry idú ďalej… Duša, ktorá vidí veci aké sú a neočakáva zmeny a nemá v sebe nádej, že by tento príbeh vedel mať aj iný koniec, uvidí realitu, z ktorej mrazí a zostane vám smutno a nielen to…lenže viete, že tieto konce nie sú výmysel a nie sú ani unikát tohto či iných príbehov. Sama stále neviem, ktorý koniec si vybrať, aj keď to vlastne viem, no stále si hovorím, čo ak. Neverím však v koniec ako taký, ale to by sa vysvetlovalo teraz ťažko. Kniha, ktorá je počtom stránok možno úplne prehliadnuteľná, ale jej príbeh aj spôsob, akým je písaná sa vám usadí pod kožou. Donúti vás premýšľať, cítiť a možno spomínať, koľko takých príbehov sa niekde odohráva a my to ani len netušíme. Mala som rada Ronju aj Melissu. Ronja bola rojko, ktorý sníva, ale zároveň bez toho by to nebola ona. Melissa už bola staršia a vnímala všetko toto okolo nich už inak, preberala zodpovednosť za otca a aj keď bola ešte dieťa, musela riešiť jeho problémy, ktoré mali dopad aj na ne. Je to príbeh, ktorý s vami zostane aj po dočítaní. “Ibaže ja nedokážem nedúfať. Mám to tak nastavené v mozgu. Preto som si priala, aby celú Hviezdnu bránu niekto zničil a zavrel všetky pivné kohútiky na svete, ale to sa nikdy nestane, vždy niekde potečie pivo, a vtom sa mi v hlave celkom zotmelo.” “Melissa vraví, že priveľa fantazírujem, ale keď sa niečo naozaj stalo, keď to existuje, to predsa nie je fantázia…” “Takto to skončilo. Začalo to, potom to pokračovalo a nakoniec to skončilo. Veru tak.”